Pivoznalectvo, druhy piva

---

Muza, ktoreho nezaujima ake pije pivo, pravdepodobne nezaujima ani to, aky je chlieb. Ba ani zena by nemala byt tak nedbala. Ved napriklad bohata Pu-Abi pouzivala na slavnostiach v starovekej Mezopotamii k pitiu slamku z rydzeho zlata.

Pivo je mozne brat jednoducho ako osviezujuci napoj, alebo ako balzam na konci tazkeho dna. To su iste cenne vlastnosti, avsak pivo ponuka vsetkym, ktori si najdu cas na jeho vychutnanie daleko viac. Su ludia, ktori svoje radosti vybavia velmi rychlo a denne prisahaju na tu istu znacku, tym vsak o mnoho prichadzaju. Pre kazdu naladu a kazdy okamzik pritom existuje klasicky druh piva. Kazdy z nich je mozne posudit iba v ramci danych vlastnosti. Hovorit, ze plzenske je lepsie ako stout je take iste dohadovanie, ako ci jablko je lepsie ako pomaranc.

Uz ako studenti a nieto este ako nadejni mladi inzinieri budete urcite brazdit siri svet a na tychto potulkach sa stretnete aj s inym druhom piva, nez na ake ste boli zvyknuti tu, na rodnej hrude. A mozno aj hostitela potesite, ak mu poviete, ze by ste radi ochutnali ich pivo. Preto vam napisem cosi o druhoch piva, kde sa vyrabaju a zopar drobnosti k tomu.


Vyrazny ovocny akcent pochadza z relativne rychleho kvasenia za tepla pri postupnom dodavani roznych druhov kvasnic. Tento proces je znamy ako vrchne kvasenie. Farba a sila je rozna a existuje vela druhov, najviac vyrabane v Anglicku.

Altbier obvykle predstavuje chutovo ciste, do medena sfarbene nemecke pivo typu ale, vacsinou spajane s mestom Dusseldorf. Je vhodne k spolocenskemu pitiu, pripadne podavane spolu so silne aromatickym syrom, alebo klobasami. Pohar je podobny ako ten, v ktorom sa podava whisky so sodou. Idealna teplota sa pohybuje tesne pod 10 stupnov C.

Nakysly, osviezujuci, lahky druh psenicneho piva vyrabany v Berline. Nizky obsah alkoholu. Podava sa v sampusovom pohari s kvapkou malinoveho sirupu na uhasenie smadu v lete. Ma byt stredne chladene 7-10 stupnov C.

Vyrabane vo Francuzsku, najma na severozapade. V podstate patri typovo k ale. Stredne silne az silne, pokial ide o alkohol. S ovocnou prichutou. Dobre chuti s makkymi, pikantnymi alebo bylinkovymi syrmi. Podava sa vychladene na pivnicnu teplotu 10-13 stupnov C.

Anglicke suche ale, casto capovane. Spolocenske pitie, idealne v anglickej krcme (pub) z hladkeho pohara o obsahu jednej pinty (0,568 l). Malo by sa podavat vychladene na 12-13 stupnov C.

Silny leziak podavany ako pivo na zahriatie v roznych castiach sveta bud na jesen, alebo na jar. Farbu ma roznu. V klasickej podobe sa podava za teploty vyssej ako 9 stupnov C z kameninoveho pohara. Niekedy spolu s korenenymi telacimi parkami Weisswurst.

V Nemecku ide o svetly leziak, ktory byva suchsi ako mnichovsky a menej chmelovy ako Pilsener, ale silnejsi ako obidva druhy. Hodi sa k salatom, rybam alebo k hydine. Podava sa vychladeny na 8-9 stupnov C.

Velmi jemny, nasladly, zlatisty druh ale, vyrabany v USA. Spolocensky napoj. Podava sa v teplote 7-10 stupnov C.

Silne, bohate pivo typu stout, s vyraznou chutou "spalenych hrozienok". Je to napoj na slavnostne prilezitosti zimnych sviatkov, alebo ako poharik pred spanim. Podava sa nechladene, v izbovej teplote.

(Abbey) Silne a chutovo bohate pivo bezne vyrabane v belgickych pivovaroch.

(Leziak) V niektorych krajinach sa termin "lager" pouziva k oznaceniu najzakladnejsich druhov piva. V Cechach a na Slovensku sa tak oznacuju piva s viac ako 10 stupnov .

Doslova "lahke pivo". Americke nizkokaloricke pivo, vodova napodobenina Pilseneru. Podava sa ako obcerstvujuci napoj vychladeny na teplotu 7 stupnov C.

Stredne silny, syto sfarbeny a po slade vonajuci leziak. Je spojovany najma s pivnymi festivalmi koncom septembra a s Oktoberfestom. Podava sa chladeny na 9 stupnov C. Je dobry k hydine, bravcovine alebo k ostrym jedlam.

Mnichovske pivovary tradicne varili tmave leziaky s ostrou sladovo-karamelovou prichutou zostavajucou na podnebi. Je vhodny k hydine a k jedlam s cestovinou. Dnes je v meste rozsirena aj vyroba svetlych leziakov, avsak s vyraznou sladovou prichutou. Spolocenske pivo. Podava sa chladene na 9 stupnov C.

V klasickom zmysle ide o prvotriedny svetly leziak s cerstvou bylinnou vonou, jemnou chutou na podnebi a s hladko suchym, chmelovym doznievanim. Je zalozene na plzenskom originali. Podava sa chladene na 7-9 stupnov C. Je vhodne ako aperitiv alebo k jedlam z ryb.

Tmave, skoro cierne, suche a chutovo vyzrete, vrchne kvasene, povodne z Londyna. Podava sa vychladene na 13 stupnov C. Je dobre k ustriciam, morskym priserkam a k slanym rybam.

Velmi osviezujuce, nakysle letne ale z Belgicka. Niekedy byva korenene alebo s bylinkovou prichutou. Stredne silne.

Skoro cierne, plne pivo vyrabane vrchnym kvasenim. Anglicky stout je casto sladky a vhodny k poobednajsiemu obcerstveniu. Znamejsi irsky typ je suchy, vyrazny, vhodny k spolocenskemu pitiu a vyborny s ustricami. Najlepsi je nechladeny.

Silne, chutovo vyrazne kvasnicove pivo, varene trapistickymi mnichmi v Belgicku a v Holandsku. Niektore druhy pripominaju porter. Podava sa s dostojnostou v izbovej teplote v tradicnom pohari. Neskladuje sa chladene. Vyborne s plesnovym syrom.

Jantarovo nazltly az nacervenaly, trochu sladky leziak so sladovou prichutou. Vhodny k bravcovemu masu, hydine a ku korenenym napr. mexickym jedlam.